Na konci mesiaca dostanete na stôl faktúry a vidíte, že výroba stála viac, než ste čakali. Celková suma je jasná, ale nedá sa z nej vyčítať, ktorá linka, ktorá zmena alebo ktorý výrobok ju zvýšili. Prevádzkové náklady sa dajú použiť na rozhodovanie až vtedy, keď ich viete prepočítať na to, čo ste za rovnaký čas vyrobili a predali. Pomôže vám výpočet postavený na údajoch zmeraných priamo v hale, ktorý zároveň ukáže, kde sa dajú náklady znížiť.
Čo sú prevádzkové náklady?
Výroba beží každý deň a každý deň vás niečo stojí. Treba platiť za halu, prácu ľudí, spotrebovaný materiál a energie, aj za pravidelnú údržbu a opravy strojov. Prevádzkové náklady sú práve tieto priebežné náklady na bežný chod podniku za určité obdobie, teda za mesiac, štvrťrok alebo rok. V angličtine sa nazývajú operating expenses a často sa stretnete so skratkou OPEX. Ak ich poznáte iba ako jednu sumu za celú firmu, viete, koľko ste minuli, ale neviete, kde a prečo.
Firma kúpi nový lis. Samotná kúpa je investičný výdavok, po anglicky capital expenditure so skratkou CAPEX, teda jednorazový výdavok na majetok, ktorý firme slúži roky. Takáto investícia sa do nákladov dostáva postupne cez odpisy, čo je časť ceny majetku, ktorú si firma každý rok jeho používania započíta do nákladov. Drahý stroj tak nezaťaží výsledok jedného mesiaca celou cenou, ale malou čiastkou počas mnohých rokov. Mzda obsluhy, elektrina, ktorú lis spotrebuje, a jeho pravidelná údržba sú už prevádzkové náklady.
Čo všetko patrí do prevádzkových nákladov vo výrobe?
Keď si rozložíte mesačné náklady výroby, zistíte, že sa skladajú zo šiestich skupín. Pri každej z nich sa oplatí vedieť, ako sa správa pri zmene objemu výroby a či ju viete pripísať konkrétnemu výrobku. Variabilné náklady rastú a klesajú spolu s počtom vyrobených kusov, kým fixné náklady platíte v rovnakej výške pri plnej aj slabšej výrobe. Priame náklady viete priradiť konkrétnemu výrobku alebo zákazke, kým nepriame, nazývané aj režijné, slúžia viacerým výrobkom naraz a medzi výrobky sa rozdeľujú.
| Skupina nákladov | Čo sem patrí | Fixné / variabilné | Priame / nepriame |
|---|---|---|---|
| Spotreba materiálu | Suroviny, polotovary a obaly | Variabilné | Priame |
| Pomocný materiál | Variabilné | Nepriame | |
| Energie | Elektrina a stlačený vzduch na chod strojov | Variabilné | Nepriame |
| Vykurovanie, vetranie a osvetlenie haly | Fixné | Nepriame | |
| Osobné náklady | Mzdy a odvody operátorov | V krátkom čase fixné | Priame |
| Mzdy a odvody majstrov, údržby, skladu a administratívy | Fixné | Nepriame | |
| Údržba a opravy | Pravidelný servis strojov | Fixné | Nepriame |
| Opravy po poruche a náhradné diely | Prevažne fixné | Nepriame | |
| Nájom, poistenie, služby a poplatky | Nájom haly a poistenie | Fixné | Nepriame |
| Externé služby, napríklad upratovanie a doprava | Prevažne fixné | Nepriame | |
| Dane a poplatky | Fixné | Nepriame | |
| Odpisy | Časť ceny investičného výdavku započítaná do nákladov za rok | Fixné | Nepriame |
Čo medzi prevádzkové náklady naopak nepatrí?
Medzi prevádzkové náklady nepatrí kúpa stroja, haly ani iného dlhodobého majetku, lebo ide o investíciu. Podobne modernizácia, ktorá zvýši výkon stroja, je spravidla investícia. Nepatria sem ani úroky z úverov a daň z príjmov, ktoré sa vo výkaze ziskov a strát uvádzajú osobitne. Úrok súvisí so spôsobom, akým firma svoj chod financuje, nie s tým, čo stojí samotná výroba. Ak by ste ho k prevádzke pripočítali, dve rovnako pracujúce haly by vyzerali rôzne drahé len pre úver jednej z nich.
Prevádzkové náklady výpočet krok za krokom
➡️ Súčet prevádzkových nákladov za obdobie
Výpočet si ukážeme na modelovom stredne veľkom výrobnom podniku za jeden mesiac. Prvým krokom je sčítať všetky skupiny nákladov na bežný chod za rovnaké obdobie.
| Položka | Suma za mesiac |
|---|---|
| Spotreba materiálu | 210 000 € |
| Energie | 38 000 € |
| Osobné náklady | 96 000 € |
| Údržba a opravy | 14 000 € |
| Nájom, poistenie, služby a poplatky | 22 000 € |
| Odpisy | 20 000 € |
| Prevádzkové náklady spolu | 400 000 € |
Z tabuľky vyčítate, že prevádzka podniku stála za mesiac 400 000 € a že viac než polovicu tvorí materiál. Vidíte tak, ktorá skupina má na výsledok najväčší vplyv. Samotný súčet však nehovorí, či je to veľa alebo málo. Mesiac, v ktorom ste vyrobili viac, bude prirodzene drahší, a to ešte neznamená horšie hospodárenie. Pomýliť vás môže aj hranica obdobia, napríklad keď faktúra za energie príde s oneskorením a zapíše sa do nesprávneho mesiaca. Súčet preto vždy dávajte do pomeru s tým, čo sa za rovnaké obdobie vyrobilo a predalo.
➡️ Podiel prevádzkových nákladov na tržbách
Prvým pomerom je podiel na tržbách, ktorý ukazuje, akú časť z utŕžených peňazí spotrebuje samotný chod podniku.
Podiel prevádzkových nákladov na tržbách = prevádzkové náklady / tržby × 100
Modelový podnik utŕžil za mesiac 460 000 €.
400 000 € / 460 000 € × 100 = 86,96 %, zaokrúhlene 87 %
Výsledok znamená, že z každého eura tržieb pripadne približne 87 centov na prevádzku. Zo zvyšných približne 13 centov sa ešte platia úroky a daň z príjmov a až potom zostáva zisk. Tento ukazovateľ má najväčšiu hodnotu vtedy, keď ho sledujete mesiac po mesiaci. Ak rastie, prevádzka zdražuje rýchlejšie, než rastú tržby, a je čas hľadať príčinu. Podiel však mení aj predajná cena. Ak zdražíte výrobky, klesne, hoci sa v hale nezmenilo nič. Podiel na tržbách tak ukáže, že sa niečo deje, ale stále neodpovie na to, kde je príčina.
➡️ Prevádzkové náklady na vyhovujúci kus
Bližšie k výrobe je prepočet na jeden kus. Ukazuje, koľko prevádzkových nákladov pripadá na každý výrobok, ktorý môžete predať.
Prevádzkové náklady na kus = prevádzkové náklady za obdobie / počet vyhovujúcich kusov
Modelový podnik vyrobil za mesiac 82 000 kusov. Z nich 2 000 neprešlo kontrolou, vyhovujúcich je teda 80 000.
400 000 € / 82 000 ks = 4,88 € na vyrobený kus
400 000 € / 80 000 ks = 5,00 € na vyhovujúci kus
Nepodarky spotrebovali materiál, energiu aj čas stroja, ale nedajú sa predať, takže sa ich náklady rozpočítajú na vyhovujúce kusy. Ak delíte všetkými vyrobenými kusmi, výroba vyzerá lacnejšia, než v skutočnosti je. Výsledok vás môže pomýliť, ak vyrábate viac druhov výrobkov. Suma 5,00 € je priemer za celý podnik, v ktorom jednoduchý aj zložitý diel vychádzajú ako rovnako drahé. Priemer za podnik sa preto hodí na sledovanie vývoja v čase, nie na tvorbu cenníka.
➡️ Náklady na strojovú hodinu
Posledný prepočet ide až na úroveň jedného stroja. Strojová hodina hovorí, koľko stojí jedna hodina, počas ktorej stroj vyrába, a používa sa pri oceňovaní zákaziek.
Náklady na strojovú hodinu = fixné náklady stroja za rok / počet hodín chodu za rok + variabilné náklady na hodinu chodu
Fixné náklady modelového stroja sú 54 000 € ročne. Variabilné náklady sú 6 € na každú hodinu chodu. Plán počíta s 3 600 hodinami chodu za rok.
54 000 € / 3 600 h + 6 € = 15 € + 6 € = 21 € na hodinu
Pre prestoje stroj v skutočnosti vyrába iba 2 700 hodín.
54 000 € / 2 700 h + 6 € = 20 € + 6 € = 26 € na hodinu
Skutočná hodina je teda o 5 € drahšia, čo je približne o 24 % viac než v kalkulácii. Firma tak môže predávať pod skutočnými nákladmi a z vlastných čísel to nezistí. Počet hodín skutočného chodu súvisí s dostupnosťou, jednou zo zložiek ukazovateľa OEE, ktorý hodnotí celkovú efektívnosť zariadenia. Dostupnosť hovorí, akú časť plánovaného času stroj naozaj pracoval. Čím je nižšia, tým na menej hodín sa rozdelia rovnaké fixné náklady a tým je strojová hodina drahšia.
➡️ Ďalšie spôsoby pre výpočet prevádzkových nákladov
→ Náklady na kus pri inom objeme výroby ukazujú, ako sa zmenia náklady na jeden kus, keď vyrobíte menej alebo viac.
Náklady na kus = fixné náklady / počet vyhovujúcich kusov + variabilné náklady na kus
→ Bod zvratu hovorí, koľko kusov musíte predať, aby tržby pokryli všetky náklady. Hodí sa pri rozhodovaní o novej linke alebo zákazke.
Bod zvratu v kusoch = fixné náklady / (predajná cena za kus − variabilné náklady na kus)
→ Strata za hodinu prestoja vyjadruje, o koľko firma príde za každú hodinu, keď linka stojí a stratenú výrobu už nedokáže dobehnúť. Pomáha určiť, ktorú poruchu riešiť ako prvú.
Strata za hodinu prestoja = počet kusov, ktoré by linka za hodinu vyrobila × (predajná cena za kus − variabilné náklady na kus)
→ Náklady na konkrétnu zákazku alebo výrobok nahrádzajú priemer za celý podnik. Vychádzajú z materiálu, času stroja a práce, ktoré spotreboval práve daný výrobok.
Náklady na zákazku = materiál na zákazku + hodiny obsluhy × hodinová mzda + strojové hodiny × náklady na strojovú hodinu
→ Náklady na zamestnanca alebo na meter plochy sa používajú pri porovnávaní prevádzok. Pri rôzne vybavených linkách však môžu zavádzať.
Náklady na zamestnanca = prevádzkové náklady za obdobie / počet zamestnancov
Náklady na meter plochy = prevádzkové náklady za obdobie / plocha prevádzky v m²
Prečo výsledok výpočtov často nesedí s realitou v hale?
⚠️ V evidencii chýbajú niektoré prestoje
Do kalkulácie strojovej hodiny sa často dosadí plánovaný počet hodín, pretože skutočný počet hodín, počas ktorých stroj vyrábal, nikto presne nepozná. Operátor zapíše čas chodu a prestoje do výkazu až na konci zmeny, väčšinou spamäti a zaokrúhlene na štvrťhodiny. Krátke zastavenia, po ktorých sa linka sama rozbehne, sa do výkazu nedostanú vôbec. Výsledkom je vyšší počet hodín chodu, než stroj naozaj odpracoval, a teda podhodnotené náklady na strojovú hodinu.
⚠️ Nepodarky sa zapisujú príliš neskoro
Časť chybných kusov sa nezistí pri stroji, ale až pri výstupnej kontrole alebo po reklamácii od zákazníka. Do evidencie sa dostanú o niekoľko dní či týždňov neskôr, často bez údaja o tom, na ktorej zmene a pri ktorej zákazke či výrobku vznikli. Mesiac, v ktorom sa vyrobili, potom vykáže viac vyhovujúcich kusov a nižšie náklady na vyhovujúci kus, než zodpovedá skutočnosti. Bez údaja o mieste vzniku sa navyše nedá zistiť, či chyby spôsobuje jeden stroj, jedno nastavenie alebo jeden druh materiálu.
⚠️ Výroba neplní plán bez známej príčiny
Z počtu vyrobených kusov na konci zmeny vidno, že stroj nesplnil plán. Nevidno však, či dlhšie stál, bežal pomalšie, než umožňujú jeho parametre, alebo vyrábal kusy, ktoré neprešli kontrolou. Každá z týchto strát má pritom inú príčinu a vyžaduje iné opatrenie. Bez ich rozlíšenia sa náklady na vyhovujúci kus nedajú cielene znížiť, lebo neviete, ktorá strata ich zvyšuje najviac. V praxi sa potom väčšinou rieši dlhá porucha, lebo je najnápadnejšia, hoci v skutočnosti viac času môže stroj strácať tým, že beží pomaly.
⚠️ Údržba sa neúčtuje pre konkrétny stroj
Faktúry za náhradné diely a servis sa obvykle účtujú na nákladové stredisko, čo je časť firmy, za ktorú sa náklady sledujú spoločne, napríklad celá lisovňa. Z účtovníctva tak viete, koľko stála údržba lisovne, ale nie koľko stál konkrétny lis. Starší stroj s častými opravami a nový bezporuchový stroj dostanú v kalkulácii rovnaký podiel. Údržba vo fixných nákladoch stroja je potom priemerom za celé stredisko, ktorý vám nepomôže pri rozhodovaní, či sa starší stroj oplatí ďalej opravovať alebo ho nahradiť novým.
⚠️ Energie sa delia len podľa plochy
Firma meria energie iba na vstupe do haly a faktúru rozdeľuje medzi linky podľa plochy, ktorú zaberajú. Linka so štvrtinou plochy tak dostane štvrtinu nákladov na energie. Ak na nej stojí pec alebo lis, v skutočnosti môže odoberať výrazne viac. Energeticky náročný výrobok potom vyzerá lacnejší, než je, a rozdiel sa započíta do nákladov ostatných výrobkov. Z mesačnej faktúry navyše nevidno, kedy bol odber najvyšší a koľko energie sa spotrebovalo počas prestávok a odstávok.
⚠️ Čísla sú v oddelených tabuľkách
Výroba má svoje výkazy, údržba vlastnú evidenciu, energie sleduje správa budovy a ceny materiálu aj mzdy sú v účtovníctve. Kým sa z týchto zdrojov poskladá mesačný prehľad pre vedenie, prejdú týždne a prehľad opisuje stav, ktorý už neplatí. Oddelenia navyše často pracujú s rozdielnymi číslami za to isté obdobie, takže sa najprv musí vyjasniť, ktoré z nich platí. Keď potom na linke niečo zmeníte, nemáte spoľahlivý stav pred zmenou, s ktorým by ste výsledok porovnali. Neviete tak, či opatrenie náklady naozaj znížilo.
Ako prevádzkové náklady merať a znižovať?
✅ SCADA zbiera skutočné hodiny chodu
SCADA je systém na dohľad nad technológiou, ktorý zbiera a zobrazuje údaje zo strojov na jednom mieste. Väčšinu dnešných strojov riadi PLC, teda priemyselný riadiaci počítač, ktorý má údaj o tom, či stroj beží, stojí alebo je v poruche. Pri staršom stroji sa dopĺňa snímač. SCADA tieto stavy zaznamenáva bez zapisovania obsluhou, takže do vzorca strojovej hodiny dosadíte skutočné odpracované hodiny namiesto plánovaných. Rovnakým spôsobom zaznamenáva počty vyrobených kusov, z ktorých vychádzajú ostatné výpočty.
✅ MES priraďuje údaje k zákazke a výrobku
MES je systém na sledovanie a riadenie výroby. K údajom zo strojov dopĺňa, akú zákazku a aký výrobok stroj práve vyrába, prečo stojí a koľko kusov neprešlo kontrolou. Časť týchto informácií zadáva operátor priamo pri stroji, hneď ako udalosť nastane. Nepodarok sa tak zapíše k správnemu výrobku aj do správneho mesiaca. Namiesto priemeru za celý podnik potom viete, koľko stojí konkrétny výrobok. Zároveň vidíte, pri ktorom výrobku alebo stroji vzniká najviac nepodarkov, a opatrenie môžete zamerať práve tam.
✅ OEE monitoring rozlišuje druh straty
OEE je ukazovateľ celkovej efektívnosti zariadenia, ktorý spája tri pohľady. Dostupnosť hovorí, koľko z plánovaného času stroj pracoval, výkon, ako rýchlo vyrábal, a kvalita, koľko kusov bolo vyhovujúcich. Stratený čas sa tak rozdelí na prestoje, zníženú rýchlosť a nepodarky a opatrenie sa zameria na najväčšiu z týchto strát. Fixné náklady sa nedajú rýchlo znížiť, dajú sa však lepšie rozložiť. Kratšie prestoje pridajú hodiny chodu a rýchlejší chod s menším počtom nepodarkov zase pridá vyhovujúce kusy v každej hodine.
✅ CMMS priraďuje zásahy ku konkrétnemu stroju
Zásahy údržby možno evidovať v systéme na správu údržby so skratkou CMMS. Každý zásah a náhradný diel sa zapíše ku konkrétnemu zariadeniu, takže údržba vo fixných nákladoch stroja vychádza z jeho vlastnej histórie, nie z priemeru za stredisko. Z histórie vidno aj stroje, ktoré sa opravujú opakovane pre tú istú poruchu. Vtedy sa dá podložene rozhodnúť, či odstrániť príčinu, zmeniť interval pravidelného servisu alebo stroj nahradiť. Sledovanie stavu zariadenia, po anglicky condition monitoring, môže navyše upozorniť na jeho zhoršovanie ešte pred poruchou.
✅ EMS meria spotrebu po linkách, BMS riadi budovu
EMS, systém energetického manažmentu, sleduje odber po strojoch, linkách a halách v čase. Energia sa tak z nákladu rozdeľovaného podľa plochy stáva nákladom zmeraným pri konkrétnej linke či dokonca konkrétnom stroji. Z priebehu odberu vidno spotrebu v čase, keď sa nevyrába, aj odberové špičky. Vykurovanie, vetranie a osvetlenie potom možno v systéme BMS, ktorý riadi technológie budovy, nastaviť podľa toho, kedy sa v hale naozaj pracuje. Výsledok overíte na spotrebe na vyhovujúci kus.
✅ Reporting a BI spájajú údaje do jedného prehľadu
Keď sa množstvá z výroby prepoja s cenami z podnikového systému ERP, vedenie ich uvidí na jednom mieste. Výroba, údržba aj vedenie tak pracujú s rovnakými číslami za rovnaké obdobie. Stav pred opatrením a po ňom potom vidno vedľa seba. Nástroje Business Intelligence, skrátene BI, však údaje samy nezbierajú. Zobrazujú iba to, čo dostanú, takže prehľad je taký úplný, aké úplné sú vstupy. A ani samotné meranie náklady nezníži, znižuje ich až postup, v ktorom po zbere údajov nasleduje analýza, opatrenie a overenie výsledku.
Ako začať s meraním a znižovaním prevádzkových nákladov?
- Vyberte jeden stroj alebo jednu linku a spočítajte ich náklady. Použite údaje, ktoré už máte, a pri každom vstupe si poznačte, či je zmeraný, alebo odhadnutý. Výsledok je východiskový stav, s ktorým budete neskôr porovnávať.
- Začnite merať vstupy, ktoré sú dnes odhadom. Najčastejšie ide o hodiny skutočného chodu, nepodarky alebo spotrebu energie. Ak ich stroj sám neposkytuje, doplňte snímač alebo merač.
- Porovnajte zmerané údaje s odhadmi a výpočet zopakujte. Po niekoľkých týždňoch uvidíte, ako veľmi sa skutočné náklady líšia od tých, s ktorými ste doteraz počítali, a ktorá strata ich zvyšuje najviac.
- Pre najväčšiu zmeranú stratu zvoľte opatrenie a overte jeho výsledok. Po zmene spočítajte náklady rovnakým spôsobom pri podobnom objeme výroby.
- Rozšírte postup na ďalšie zariadenia, až keď sa zmena osvedčí. Pokračujte vtedy, keď opatrenie na prvom stroji preukázateľne znížilo náklady a zmerané údaje sú úplné.
Chcete vedieť, kde vaše prevádzkové náklady naozaj vznikajú?
Viete dnes povedať, ktorá linka, zmena alebo výrobok vám minulý mesiac zvýšili náklady? Ak nie, dohodnite si nezáväznú konzultáciu a spoločne sa na to pozrieme. V IoT Industries začíname jedným strojom alebo linkou, využijeme zariadenia a systémy, ktoré už máte, a meranie zavedieme s čo najmenším zásahom do bežiacej výroby. Ešte predtým, ako sa rozhodnete pre ďalší krok, na vlastných číslach uvidíte, kde vám náklady vznikajú a čo sa oplatí zmeniť.
Prečo sa rozhodnúť pre implementáciu IoT/IIoT práve s IoT Industries?
Tradičné firmy sa spravidla špecializujú na OT (operačné technológie, ako sú výrobné linky a zariadenia) alebo klasické podnikové IT systémy. My však dokážeme oba tieto svety prepojiť. Naša unikátna expertíza v prepájaní OT a IT nám tak umožňuje prinášať klientom inovatívne riešenia v oblasti digitálnej transformácie, ktoré zvyšujú efektivitu, spoľahlivosť a konkurencieschopnosť výrobných podnikov.


